Výskumy dokazujú rapídne zmeny globálnych teplôt

Výskumy indikujú, že globálna teplota je dnes vyššia ako 75% obdobia od konca poslednej doby ľadovej. A ak sú klimatické modely správne, do konca 21. storočia dosiahnu najvyššiu úroveň za posledných 11 300 rokov. Keďže meteorologické merania sú dostupné len od 19. storočia, vedci museli používať ďalšie metódy. Závery tímu Shauna Marcotta sa opierajú o 73 meraní uskutočnených na ľadovcoch v Antarktíde a Grónsku a na jazerných a morských usadeninách.

Získané výsledky naznačujú, že od konca doby ľadovej došlo k postupnému otepľovaniu, ktoré dosiahlo stabilnú úroveň medzi rokmi 7550 a 3550 pred Kristom. Nasledujúce ochladenie vyvrcholilo medzi rokmi 1450 a 1850. Odvtedy dochádza k výraznému otepľovaniu, ktorého rýchlosť je v predchádzajúcom období bezprecedentná.

Zdroje:

http://www.nature.com/news/global-temperatures-are-close-to-11-000-year-peak-1.12564

http://www.nature.com/news/2011/111020/full/news.2011.607.html

http://grist.org/climate-energy/a-bigger-badder-climate-hockey-stick/

Stanislav Harvančík: Dravé vtáky Slovenska vo fotografii

Kniha Stanislava Harvančíka predstavuje na Slovensku žijúce druhy dravých vtákov. Publikácia je rozdelená do dvoch častí. Prvá, hlavná, je zameraná na 19 druhov dravcov, ktoré na Slovensku hniezdia. V druhej, sú o čosi stručnejšie predstavené druhy, ktoré sa u nás objavujú ako migranti v zimnom období, náhodní hostia alebo z našej prírody vymizli. Ako napovedá samotný názov, ťažisko knihy spočíva na skutočne rozsiahlom, autorom knihy vyhotovenom fotografickom materiáli.  Fotografie sú doplnené základnými informáciami o jednotlivých druhoch a ich živote, ale aj stavu a vývoju populácie. Myslím, že ak sa kniha dostane do rúk nášmu čitateľovi, určite si v nej aspoň so záujmom prelistuje.

Multikulturalizmus v Holandsku? Nefunkčný

Napriek všetkej bežnej masmediálnej propagande sa zdá, že ani v západnej Európe nemá budovanie multikulturálnej spoločnosti na ružiach ustlané. Rozdiely medzi 825 tisícmi moslimov, ktorí pochádzajú predovšetkým z Maroka a Turecka a domácou populáciou neustále pretrvávajú. Len malá časť prisťahovalcov si vybudovala vzťah k hostiteľskej krajine.  56% pôvodných Holanďanov uvádza, že nemá žiaden vzťah k týmto prisťahovalcom a 40% z nich sa domnieva, že v krajine je ich príliš veľa.

Na základe štúdie vypracovanej autormi Mieke Maliepaard a Merove Gijsberts. Viac informácii v článku Multikulturalismus selhal i v Holandsku publikovanej na Délskom potápači.

Duchovno a sloboda

Typickým argumentom, ktorý sa dnes používa proti náboženstvu (a zvlášť proti kresťanstvu, keďže niektoré iné náboženstvá sa dnes jednoducho nepatrí spomínať), spočíva predovšetkým vo vyzdvihnutí slobody, ktorú prináša odmietnutie náboženstva a náboženských predstáv (1). A sloboda alebo aspoň to, čo sa dnes pod touto značkou predáva osvieteným masám, ktorých hlasovacie právo je garantom pravdivosti, je mocný fetiš. Ozaj, kto by nechcel byť slobodný?

Zdanlivo jednoznačná vec však má aj druhú stranu. Existujú totiž aj isté protiargumenty. Je sloboda skutočne konečným cieľom či len prostriedkom, ktorý môže rôznych ľudí priviesť na rôzne cesty? Slovami F. Nietzscheho – je dôležitá sloboda od niečoho či sloboda k niečomu? Ináč povedané, nie je cnosťou niektorých práve to, že dokážu slúžiť?  Samozrejme, niečo také znie v dnešnej dobe ako heréza, no netkvie sloboda v tom, že jedinec dokáže slúžiť svojim cieľom? Alebo je snáď sloboda len chaotickým pobehovaním za každým efemérnym momentom a preludom a posluhovaním svojim momentálnym žiadostivostiam? Aj pri koncepte slobody by sa mali brať do úvahy rôzne kvalitatívne stupne, nie všetky slobody sú rovnako hodnotné a niektoré slobody môžu byť nielen samoúčelné, ale môžu mať rozkladný vplyv, prípadne obmedzujú iné slobody.

Read the rest of this entry »

Nedostatok fosforu povedie k smrti miliard

Planéta je schopná uživiť dlhodobo populáciu o veľkosti 1,5 miliardy a nie dnešných 7 miliard ľudí. V blízkej dobe je pravdepodobné, že miliardy umrú v obrovskom hladomore, ktorý bude dôsledkom nedostatku fosforu. Za týmito vyhláseniami tentoraz nestojí žiadny environmentalista či dokonca ekofašista, ale Jeremy Grantham z vplyvnej americkej investičnej skupiny GMO. Jeho odhalenia pre mnohých našich čitateľov možno nebudú až také prekvapujúce, ale je skutočne nevídaným, že sa k podobným vyhláseniam odhodlal človek z kruhov, ktoré sú skôr povestné optimizmom a vierou v spásne efekty technického pokroku a ekonomického rastu.  Poďme sa pozrieť na niektoré základné tézy, ktoré ležia za jeho myšlienkami.

Read the rest of this entry »

Resentiment

Rád by som trochu objasnil význam pojmu resentiment v kontexte filozofie F.W.Nietzscheho. Zdá sa mi, že málokto vie, o čom tento výraz skutočne hovorí. Napriek tomu sa však vždy objaví niekto, kto ho používa.

Pojem resentiment možno nájsť v celom Nietzscheho diele, ale vysvetľuje ho hlavne vo svojej Genealógii morálky. Pokúsim sa teda podať jeho vecný výklad.

Read the rest of this entry »

Tlačová správa lesoochranárskeho zoskupenia Vlk k výročiu tatranskej kalamity

Výber z tlačovej správy, ktorú si v plnom znení môžete prečítať tu:

Presne pred ôsmimi rokmi, 19. 11. 2004, sa prehnala Slovenskom veterná smršť, ktorá poškodila rozsiahle plochy lesných porastov vo viacerých národných parkoch Slovenska (TANAP, NAPANT, Muránska planina). Išlo zväčša o porasty s prevahou smreka, v TANAPe došlo k poškodeniu na ploche 12 600 ha, s celkovým objemom kalamitného dreva 2,5 mil m3. Nasledoval obrovský boj o drevo z národného parku, ktorý v tejto dobe končí. DVESTO kamiónov DENNE odvážalo počas dvoch rokov tatranské drevo preč, pričom cieľovou krajinou bolo väčšinou Poľsko. Dymová clona boja proti „zákernému“ lykožrútovi plnila aj titulné stránky slovenských denníkov. Dnes je drevo na 12 600 hektároch vyťažené a v masmédiách sú už len články o NEDOSTATKU dreva v slovenských pílach a šoty o nezamestnaných drevorubačoch. Prejedli sme si svoje národné bohatstvo spolu s našim najznámejším národným parkom. … 

Read the rest of this entry »

Cesta

Volí si chodec cestu, alebo cesta chodca? O čom tento výrok vlastne hovorí? Azda o slobodnej voľbe, ktorá je spochybňovaná. Uvedomil som si to nedávno cestou v parku, ktorá pozostávala z asfaltových chodníkov, ktoré boli vybudované a vopred navrhnuté ako sieť na seba kolmých priamok. Zároveň bol park pretkaný cestičkami, ktoré ľudia vyšliapali pomimo týchto chodníkov. Väčšinou mali problém s akceptovaním ich na seba kolmej štruktúry, a tak vzniklo množstvo „neoficiálnych“ odbočiek a skratiek.

Read the rest of this entry »

Poľnohospodárstvo budúcnosti – geneticky modifikované potraviny a herbicídy (niekoľko zaujímavých faktov)

Napriek tomu, že sa geneticky modifikované plodiny využívajú v čoraz väčšom množstve, problémy ich pestovania sa spomínajú skôr zriedka. Obvykle sa objavujú pozitívne ladené propagandistické články, ktoré vyzdvihujú pozitívne stránky ich využívania (napríklad znížené nároky na pesticídy). V posledných dvoch rokoch sa však v zahraničnej tlači objavilo viacero článkov, ktoré upozornili na riziká spojené s pestovaním týchto plodín, zvlášť v konkrétnom prípade kukurice Monsanto. Vzhľadom na to, že slovenské médiá tieto správy napriek ich závažnosti v podstate ignorovali, predstavuje tento príspevok aspoň niektoré z informácií publikovaných v zahraničnej tlači. Napríklad aj preto, že žiadny problém nestratí na svojej závažnosti, ak pred ním zatvoríme oči.

Druhým produktom tej istej firmy je glyfosátový herbicíd s názvom RoundUp. Dôsledkom jeho používania sa budeme venovať na konci článku.

Read the rest of this entry »

Zdroje podzemnej vody – nadmerné využívanie a dôsledky

So vzrastom ľudskej populácie došlo i k výraznému zvýšeniu spotreby vodných zdrojov.  Časť tejto vzrastajúcej spotreby sa v posledných desaťročiach podarilo pokryť pomocou hĺbkových vrtov, ktoré umožnili použiť vodu z dovtedy nedostupných vodných rezervoárov. Vďaka tomuto riešeniu sa podarilo udržiavať nielen dostatočné množstvo vody potrebné pre spotrebu populácie, ale aj pokryť potreby poľnohospodárstva či priemyslu. V krajinách ako Saudská Arábia bolo dokonca možné vypestovať vďaka hĺbkovým studniam množstvo obilia dostačujúce pre miestnu spotrebu. Ani toto riešenie však  v dlhodobom časovom horizonte, nezostalo bez svojich následkov. Niektoré z nich čitateľom predstavíme v nasledujúcich riadkoch.

Read the rest of this entry »